Myslím, že niečo o mne ste si na mojej stránke už prečítali. Kachliarské remeslo je nesmierne zujímavé, tvorivé a mám ho veľmi rád. Vnútorne ma napĺňa fantastický pocit, keď odovzdám stavbu zákazníkovi. Má to tri roviny. Prvá sú peniaze, lebo aj ja musím platiť účty. Pre mňa je však ďaleko dôležitejšia druhá a tretia rovina, a tou je spokojný zákazník. Treťou rovinou, rovnako veľmi dôležitou, je fakt, že stavby tu budú niekoľko desiatok rokov.
Tak ako každý z nás, i ja potrebujem po pracovnom nasadení vypnúť. Mojím relaxom v zime sú lyže, ktoré nadovšetko milujem. V mladom veku som bol reprezentant v zjazdovom lyžovaní a láska k nemu ma neopustila dodnes.
Kachliarina a lyže majú aj symbolické spojenie - a tou je zima. V zime lyžujeme a večer sa hrejeme pri produktoch tohoto nádherného remesla.
Ďaľšou paralelou kachle-lyže sú odborné školenia, na ktorých sa zúčastňujem. Väčšinou sú v alpských krajinách, kam chodím lyžovať (Rakúsko, Nemecko).
Väčšinou sa v mojom blogu venujem tématike spojenej s mojou prácou, a teda kachliarskym remeslom. V tomto článku sa pre zmenu zameriam na moje hobby, ktorým, ako som už spomínal, sú práve lyže.
Lyžovať som začal v mladom veku a drží ma to dodnes. Mojím najobľúbenejším miestom sú Rakúske Alpy. Občas ma zaveje aj do naších stredísk, ale radšej som na bielych pláňach v zahraničí. Majú trošku rozsiahlejšie terény, a to množstvo ľudí sa tak akosi roztratí. U nás je to niekedy dosť problematické. Rovnako aj snehové podmienky vonku bývajú priaznivejšie. Najčastejšie chodím do oblasti Ski Amáde. Strediská ako Flachau, Zauchensee, Schladming, Bad Gastein, ale aj Saalbach možno poznáte aj vy. Jazdí sa tam svetový pohár a je tam fantastická atmosféra.
Väčšinou bývam u svojho dlhoročného súputnika z lyžiarskej branže, ktorý tu žije už dlhé roky - Rado zdravím ťa!
Vždy si máme čo povedať, zaspomínať a spoločne vychutnať nádherné počasie a upravené pisty. Ak ste ešte nezažili ranný „menčester“ s vetrom vo vlasoch a slnkom nad hlavou, tak vrele odporúčam vyskúšať. Kto to zažil, vie o čom rozprávam.
Keď padne obed, nohy sú už trochu unavené a tak brzdíme pri tradičných „almoch“ a „hute“. Sú to občerstvovacie stanice roztrúsené po svahoch stredísk. Poskytnú občerstvenie na fantastickej úrovni. Terasy sú slnečné, obsluha milá a moje tradičné jedlo je jablková štrúdľa s vanilkovým krémom a teplé espresso.
Naviac, v každej občerstvovačke je tradičná kachľová pec, ktorá mi vždy poslúži ako inšpirácia. Dá sa na nej sedieť a príjemne si vyhriať chrbát. Aj v mojej ponuke sa takéto kachľové pece nachádzajú.
Pri pohľade na hodinky vidím že nás čaká predposledná jazda - posledná sa nejazdí, kvôli bezpečnosti. Ďeň ukončíme v jednom z tých útulných zariadení, kde sa dá fajne posedieť, na nádhernej kachľovej peci, ktorá je konštruovaná tak, že si naše obľúbené pšeničné pivko vychutnávame s teplom pod zadnicou.
Nebojte sa, neboli sme lyžovať autom. Tam, kam potrebujete, vás odvezie skibus. Aj nás doviezol bezpečne domov.
Lyžiam zdar.
