"Kachlica nie je obkladačka."
Občas dostávam požiadavku, vylepšiť vzhľad starej kachľovej pece novými kachlicami. Aj keď by som veľmi rád vyhovel, bohužiaľ to nie je možné.
Kachlica ako taká, je sama o sebe stavebný prvok. V mojom prípade o rozmeroch
22 x 24 cm, s hrúbkou cca 6 cm. Už samotný základ kachlice je iný ako u obkladačky. Základným materiálom je hlina, ktorá sa vypaľuje pri teplotách 900 - 1100 °C. Vo výrobe sa k vyťaženej hline pridávajú rôzne komponenty, ktoré po výpale zabezpečia jej pevnosť a akumulačnú schopnosť. Vždy je to však "živý materiál" ktorý ide do vypaľovacej pece 2 krát.
Tvary kachlíc sa kreujú dvoma základnými spôsobmi. Lisovaním a odlievaním. V obidvoch prípadoch je nutné vyrobiť formu, ktorá dá novej kachlici život.
V dnešnej dobe sa vo väčšine prípadov kachlice odlievajú. Treba mať na pamäti, že v zásade je celý proces ručná výroba.
V prvom kroku sa vypaľuje "črep". Je to základ kachlice, ktorý je bez glazúry. Kachlica sa odleje do formy, a po určitom čase, keď sa voda odparí, začína jej sušenie. Potom ide kachlica do prvého výpalu, aby získala svoju pevnosť. Po vychladnutí sa ďalej na kachlicu nanáša glazúra, a to buď striekaním alebo polievaním. Po tomto procese sa kachlica dáva do druhého výpalu, kde získa svoju konečnú farebnú podobu.
Pri vypaľovaní môže dochádzať k rozmerovej nestálosti, a preto sa kachlice kalibrujú na presný rozmer. Ale aj po tomto procese sa nájdu drobné rozmerové nestálosti, ktoré však norma pripúšťa a kachliarsky majster sa s tým pri výstavbe s musí vysporiadať.
Keramická hlina je porézny materiál, ktorý pri zmenách teploty a vlhkosti neustále pracuje. Po nanesení glazúry a jej výpale, dochádza k rozdielnej rozťažnosti črepu a glazúry. To má za následok drobné trhlinky v glazúre - tzv. Harris. Je viac viditeľný na transparentných glazúrach ako na krycích. Tento prvok nie je závadou kachlice a norma ho povoľuje.
Všetky tradičné, historicky overené glazúry "harrisujú" a mnohí zákazníci ich vysoko oceňujú. Harris je veľmi dobre viditeľný, keď sa pec špáruje. Vtedy dochádza k zaneseniu trhliniek špárovacou hmotou, a tá je v kontraste s glazúrou. Po zaschnutí špár sa celá pec pretrie vlhkou špongiou, ktorá túto hmotu z trhliniek bez problémov odstráni. Je však nutné na špárovanie používať špeciálnu hmotu, ktorá sa dá z týchto trhliniek odstrániť. Pri použití nesprávnej hmoty môže dôjsť k zaneseniu trhliniek, ktoré nie je možné vyčistiť a dôjde k znehodnoteniu kachlíc.
Vždy sa preto poraďte s kachliarskym majstrom, ktorý vám odporučí, čo použiť. Finálne čistenie celej pece je dobré urobiť navlhčenou bavlnenou handričkou, a po nahriati stavby a jej vysušení preleštiť octovou vodou a dosucha vyleštiť. Glazúra sa dokonale vyčistí a bude sa lesknúť.
